Vrúbľovaná zelenina

Aj keď počasie vonku tomu nič nenasvedčuje, máme tu jar. Vytúžený čas pre nás záhradníkov. Je najvyšší čas vysádzania priesad zeleniny. Každý ostrieľaný záhradník praxou, má tie svoje top odrody a spôsoby pestovania na ktoré nedá dopustiť. No čo raz viac pribúda na našu veľkú radosť mladých ľudí, čo chce mať vlastne dopestovanú zdravú zeleninku priamo zo záhrady. Chceme vám preto predstaviť novinky, ktoré zaiste oslovia aj záhradníkov s veľkým ,,Z“ Je to vrúbľovaná zelenina! Pýtate sa čo to je? Veď vrúbľované sú stromy, nie zelenina. Ale tak ako sa stále ide dopredu technológia ani pestovatelia nezaháľajú a vývoj ide aj poľnohospodárstve stále vpred. Tak sa čoraz častejšie veci ktoré boli prístupné pre veľkopestovateľov sa dostavajú k malým záhradkárom.

Čo je to vrúbľovaná zelenina ?

Vrúbľuje sa plodová zelenina ako rajčiak jedlý / Lycopersicum esculentum/, uhorka /Cucumis sativus/ a melón cukrový / Citrullus vulgaris/. Vrúbľuje sa v zásade na príbuzné rastliny, rovnako ako je to aj ovocných stromov. Vďaka podpníku sa rastlina stáva rezistentná voči chorobám je vitálnejšia a zaistí dlhodobú úrodu.

Prečo pestovať vrúbľovanú zeleninu

Koreňový systém je pri vrúbľovanej zelenine mohutnejší, tým sa stáva rastlina celkovo odolnejšia voči suchu, pôdnym chorobám. Lepšie ukotvenie rastliny. Vrúbľovaným uhorkám a melónom sa darí rovnako na voľnej pôde, ako klasickým vo fóliovníkoch. Rajčiaky tým že majú dobrý mohutný koreňový systém, zvládnu uživiť viac odnoží, nie len jednu ako sme zvyknutý. Menší počet rastlín, ale výška úrody je rovnaká. Čo ocenia hlavne záhradkári, ktorí nemajú veľké záhrady a môžu sa takto dopriať širší sortiment zeleninky. Pre nás ale najväčšia výhoda vrúbľovanej zeleniny je v tom, že je rezistentná. Čiže v praxi to znamená menej postrekov, menej postrekov sa rovná zdravá zelenina, hlavný dôvod prečo si zeleninu pestujeme sami. Aby sa nám dostalo potrebné množstvo vitamínov a nie chémie ktorej máme všade viac ako by sme chceli!

Novinky v zelenine

Artičoka / Cynara  scolymus /

Do povedomia by  sme vám chceli predstaviť artičoku. Málokto z nás pozná jej chuť v surovom stave. A ako najlepšie zistiť ako chutí? Úplne jednoducho, dopestovať si ju. J Zdá sa vám to nemožné?! Vôbec to nie je tak. Je to síce teplomilná rastlina a darí sa jej najmä vo vinohradníckych oblastiach, ale zvládne aj chladnejšie podnebie. Plody sú síce menšie ale chuť a výživové hodnoty ostávajú rovnaké!

Ako pestovať artičoku

Keď chceme ísť od základu môžeme si ju vypestovať od semienka, alebo už z predpestovaných  priesad, ktoré nájdete v našom záhradnom centre vo Veselom.  Predpestované priesady vysádzame do sponu 100 x 100 cm. Počas vegetácie rastliny zalievame, prihnojujeme a odburiňujeme. Puky režeme tesne pred rozkvitnutím, lebo potom zhorknú. Zberová sezóna je pomerne dlhá, lebo puky na rastline dozrievajú postupne. Kvalitná artičoka je pevná a pri stlačení jemne praskne. Jarné artičoky majú zelenú farbu, jesenné môžu byť aj tmavšie a mať listy zafarbené do bronzova.

Nároky na pestovanie

• Slnečné stanovište
• Pravidelná zálievka
• Každé 2 -3 týždne prihnojujeme
• pH pôdy 6,5 – 7

Artičoka ako trvalka

Na jeseň odstrihneme kvety aj listy tesne nad zemou rovnako ako ruže. Artičoky sú citlivé na mráz, preto sa odporúča na zimu ich prikryť slamou, lístím, prípadne čečinou. Hľuzu s koreňmi môžeme na jeseň vykopať a nechať prezimovať v tmavej, chladnej, ale suchej miestnosti. V teplejších oblastiach artičoky ponecháme v záhrade ako okrasu, pričom ich ostriháme až na jar a vyrašia nám nové. Pestujú sa ako trvalky 5 – 10 rokov. Určite oživia vašu záhradu svojimi krásnymi fialovými kvetmi.

Prečo pestovať artičoku?

Artičoky patria medzi liečivé rastliny, najmä pre obsah látky zvanej cynarín, ktorá ochraňuje a posilňuje pečeň. Sú vhodné aj pre diabetikov. Obsahujú totiž inulín, ale aj minerálne látky a vitamín C, PP či vitamíny skupiny B. Nachádza sa v nich aj kyselina listová, železo, zinok a draslík. Tak ak ste doteraz váhali či skúsiť pestovať aj niečo také u nás zatiaľ nezvyčajné ako je artičoka, neváhajte ani chvíľu. Mesiac máj je nato ako stvorený vysadiť priesady.

Wasabi / Wasabia Japonica /

Ak ste milovníci exotických jedál, Wasabi netreba predstavovať. Čo tak vypestovať si ho doma? Ponúkame vám návod ako nato a samozrejme si ho u nás v záhradnom centre viete kúpiť a užívať jeho špecifickú chuť a neposlednom rade blahodarne účinky na zdravie.

Ako a kde pestovať Wasabi

Na pestovanie použite dobrú výživnú pôdu. Od jari až do jesene wasabi môžete dať do záhrady alebo na balkón, pričom je dôležité, aby bola na mieste, kde svieti slnko iba skoro ráno či podvečer. Priame slnko by rastlinu zničilo. Pri pestovaní na balkóne či lodžii dbajte na to, aby črepník nestál na rozohriatej dlažbe. Dôležitý je aj dostatok vody, odporúča sa nechať vodu aj v podmiske. Na jeseň treba wasabi preniesť do bytu, najlepšie do miestnosti, kde je teplota od 8 do 18 °C. V zimnom období má ideálne podmienky - chladnejšie prostredie i kratšie dni - preto rastie veľmi bujne, tvorí pekné, veľké listy a zväčšuje sa aj jeho podzemok. Zeminu treba udržiavať stále vlhkú. Rastlinu môžete aj prihnojiť - najlepšie prírodným, organických hnojivom.

Wasabi a jeho liečivé účinky

Čerstvé wasabi je bohaté na vitamín C, B6, horčík a vápnik. Obsahuje veľmi málo sodíka a žiadny cholesterol a tuk. Posilňuje imunitný systém, pôsobí ako antioxidant, účinkuje ako prírodného antibiotikum, ktoré potláča rast niektorých baktérií, kvasiniek a plesní. Pomáha zlepšovať zažívanie tým, že stimuluje látkovú výmenu. Pre prečisťujúce vlastnosti sa využíva pri redukčných diétach. V budúcnosti bude wasabi zrejme známejšie nie ako delikatesa, ale ako liečivá rastlina.

Takže čo dodať, ak máte vhodné miesto a nebojíte sa pestovateľských výziev, len do toho!

Určite neoľutujete 

Ing. Vladimíra Janušková