"Protiľadovcové delo"

Súčasné počasie a klimatické zmeny majú veľký vplyv na život obyčajných ľudí, ale aj na prácu poľnohospodárov. Zažívame teplotné extrémy, rýchlejšie zmeny ročných období, častejšie a silnejšie búrky, víchrice a aj orkány. Počasie má veľký vplyv na výsledky práce v pestovaní poľnohospodárskych plodín, ovocia i okrasných rastlín. Najväčším nebezpečenstvom, ktoré môže zmariť celoročné úsilie nás ako ovocinárov, je ľadovec (pozn. krúpy). V tejto dobe existuje niekoľko možností ako proti tomuto nepriateľovi zvádzať boj. Jednou z nich je „protiľadovcové delo“ odborne „generátor rázovej vlny“.

Používanie takéhoto dela na rozbíjanie ľadovca (krúp) je technológia stará viac ako sto rokov. Jeho primitívnejšiu verziu používali už v 19.storočí talianski a francúzski poľnohospodári. Delo obsluhovali ručne a pracovalo na látku zvanú karbid. Protiľadovcové delo vo svojej dnešnej podobe využíva acetylénový plyn a je väčšinou obsluhované na diaľku. Už niekoľko desiatok rokov je hojne používané vinármi a ovocinármi vo Francúzsku, Španielsku, Rakúsku, Belgicku a v mnohých ďalších krajinách sveta. Dôvodom širokého používania je predovšetkým vysoká záruka efektivity pri potlačení padania ľadovca a v neposlednom rade zanedbateľný vplyv na bezprostredné okolie a životné prostredie. Pre zaručenie čo najefektívnejšej prevádzky je obsluha dela vždy v spojení s radarom, ktorý identifikuje ľadovcový mrak, čo obmedzuje bezdôvodné používanie protiľadovcového dela.

Ľadovec (krúpy) vznikajú vtedy, keď podchladené kvapky vody cirkulujú vo vzostupných prúdoch mrakov zvaných cumulonimbus. Tieto kvapky nabaľujú svojim pohybom rôznymi teplotami a vlhkosťami na seba stále viac ľadu. Ľadovcové mraky môžu mať výšku až 15 000 metrov a teplotu -50°C. Čím vyššie je pás týchto mrakov, tým väčší ľadovec obsahujú. Najčastejšie rozmer ľadovca je od 5 mm do 15 mm a to už vie vážne poškodiť poľnohospodárske, záhradkárske a ovocinárske plodiny i rastliny. Takéto mraky sa vytvárajú najmä v letnom a teplom období.

Protiľadovcové delo vysiela každých 30 sekúnd energeticky bohaté rázové vlny. Tieto rázové vlny sa šíria najmä vertikálne, ale aj horizontálne rýchlosťou zhruba 333 m/s. Za niekoľko sekúnd dosiahnu výšku až 15 000 m. Behom tohto procesu na seba tieto vlny vzájomne narážajú a tým sa zosilňuje ich sila, horizontálne rozšírenie a ionizácia. Neustálym oscilovaním vĺn sa zmiešavajú polarity a ionizácia mraku. Ióny rôznych polarít sa vzájomne vyhýbajú, a tak zabraňujú vzniku ľadovcových mrakov. Ľadové kryštály sa stávajú nestabilnými a nemôžu na seba nabaľovať viac vody a ľadu. Padajú dole z mrakov a stihnú sa pred dopadom roztopiť a padnúť na zem vo forme dažďa.

Rozhodujúce je včasné spustenie dela, najlepšie 20 minút pre búrkou. Na pomoc slúžia dáta a informácie od meteorológov, radaru a z detailnej predpovede počasia pre danú oblasť. Protiľadovcové delo pracuje na princípe vznietenia (explózie) zmesi acetylénu a vzduchu v plynovej komore dela. Takto vytvorená rázová vlna stúpa kónickým difuzérom do atmosféry. Ľudia to vnímajú ako dunivý zvuk. Cena tohto zariadenia je dosť vysoká, i keď následné prevádzkové náklady dela sú minimálne. Včasné spustenie dela, stála pohotovosť a skúsenosť obsluhy sú stále najdôležitejším faktorom úspechu boja proti padaniu ľadovca. Na základe prevedených analýz bolo dokázané, že rázové vlny nemajú žiadny vplyv mimo iného ani na lietadlá, komunikačné systémy, zvieratá a obyvateľstvo.

V tomto boji s ľadovcom je pre nás veľmi dôležitá podpora a pochopenie ľudí žijúcich v okolí. Ľadovec, proti ktorému takto bojujeme, ohrozuje nielen ich zdravie, úrodu a obydlia, ale aj naše ovocie.

 

"Nemeníme počasie, iba pomáhame meniť padajúci ľad na dážď."